Jeden za všetkých a všetci za jedného???

8. listopadu 2014 v 21:26 | Kirari |  Výživa
Začnem trochu všeobecnejšou úvahou, aby som hneď odradila ľudí, ktorí by sa zo všetkej tej empatie uradili k smrti, ale od dobroty nevedia čo sami so sebou.



Tento svet je veľmi zaujímavý a ľudia sú jedinečné bytosti s obrovským potenciálom. Hlavne preto nechápem prečo je také bežné tú jedinečnosť zadupávať pod čiernu zem. Nechápem fenomén takzvaných superhyperultra obdivovaných a uctievaných ľudí(resp. tie masy ich "uctievateľov"), ktorí píšu knihy, vedú prednášky, ksichtoknihujú ostošeť, ba predávajú dokonca tovar so svojím logom či čímto(samozrejme za zodpovedajúcu cenu, že?)...a všetko dalšie, čo Vás len napadne metaforicky aj doslova(spomienky nepustia, holt).
Nepopieram, že nám po svete chodí mnoho obdivuhodných osôb od ktorých sa máme čo učiť, ale. Čím sa podľa Vás stali takými známymi? Ako sa dostali na úroveň poznania, na ktorej sú? No tak, že hľadali SVOJU cestu. Hľadali niečo INÉ, JEDINEČNÉ, ako sú ONI SAMI. Dovolím si tvrdiť, že takéto cesty vždy začínajú hľadaním(objavovaním aj spoznávaním) SAMÉHO SEBA. Zvyčajne kvôli tomu, že bolo alebo je na človeka nahliadané príliš uniformne, resp. ako na kus hmoty izolovanej od okolia(áno, naznačujem že aj od prírody a univerza).
A povedzme, že ako hľadali, tak aj našli. Odpovede na mnohé otázky ohľadom svojho zdravia aj života. A zostali nimi tak fascinovaní, že sa s nimi chcú podeliť. To chápem, sama som ten prípad.
Ale prečo sa uchyľovať ku prikazovaniu a zakazovaniu? K démonizovaniu? K preklínaniu dokonca občas???
Prečo tie výroky, že XY je zdravý pre všetkých, ale že Z je jed? Pre všetkých.V každom množstve. Naozaj? Vráťme sa k riadkom vyššie. Kde to začína? No pri jedinečnosti. Pri hľadaní odpovedí na VLASTNÉ otázky.

Naozaj by som brzdila s tým paušalizovaním. Naozaj by som brzdila s posudzovaním, hlavne odsudzovaním. To hovorím aj ľuďom okolo seba. Netreba zabúdať--> všetko je samo o sebe neutrálne. Mlieko napríklad. Čo je na ňom skutočne zlé? Že je to pre niektorých životodárna tekutina, že obsahuje, čo obsahuje? Že účinok na jedinca je individuálny? Alebo je len smutný spôsob, akým sa dnes získava a ako sa s ním zaobchádza? Podobné je to aj s inými záležitosťami.
Z prvej ruky: keď/ak prestanete neznášať a chovať k pomaly celej planéte priveľmi negatívne emócie, pomôžete tým hlavne sebe. Možno aj uvidíte ako veľmi záleží na konkrétnych okolnostiach.
A nakoniec zistíte, že predtým niečo zatracované a znevažované môže brilantne poslúžiť na dosiahnutie niektorých konkrétnych cieľov. A to aj xxxxxkrát lepšie a efektívnejšie, než keby ste použili sebelepší, sebedrahší a sebepropagovanejší prostriedok.

Aby nedošlo k nejakým omylom. Toto nie je návod, nikto sa týmto nemusí striktne riadiť, ani niečo zmeniť HNEĎ. Tobôž sa nútiť. Toto je môj názor, môj pohľad. Napísala som, čo sa mi nepáči a čo by som bola rada, aby sa zmenilo. Rozhodne by som sa viac potešila zisteniu, že niekomu odľahlo, keď sa tak nemusí strachovať zo všetkého okolo seba. Alebo keby sa niekto potešil, že nie každý berie ľudí ako kus mäsa s peňaženkou vo vrecku.
Rovnako tak, ako sa dajú zneužiť, tak sa dajú prostriedky aj využiť vo svoj prospech. Nepopieram, že existujú aj nebezpečné záležitosti. Ale podľa mňa je najnebezpečnejšie vyhrotené psychické naladenie. Či už na jednu, alebo na druhú stranu.
Dúfam, že som vyčerpala viac tému ako Vás čitateľov.
Prajem pekný deň
Kirari

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.